Rezidenciu v Lesku postavili poslední predstavitelia mocného rodu Kmitovcov, ktorí opustili svoje predchádzajúce sídlo - stredovekú pevnosť na vrchu Sobień. Drevený obranný zámok tu existoval už v 15. storočí. V 16. storočí ho nahradil murovaný zámok, ktorý po roku 1538 intenzívne staval posledný z rodu - Piotr Kmita, hoci jeho hlavnou rezidenciou zostal Nowy Wiśnicz, nachádzajúci sa oveľa bližšie ku Krakovu. Piotr - veľkomaršál koruny a krakovský gubernátor, postavil v Lesku obytnú vežu a dvojposchodové krídlo. Po jeho smrti v roku 1553 sa vďaka dedičom leskovského panstva z rodu Stadnicki rozrástli na väčšiu stavbu. K veži pristavali ďalšie obytné krídlo a v polovici 17. storočia. - Prestavali ho na obranné zariadenie na štvoruholníkovom pôdoryse, obklopené hradbami, vežami a baštami.
Napriek svojim obranným vlastnostiam sa hrad v 18. storočí stal dvakrát korisťou Švédov a dlho sa nachádzal v stave, ktorý mal ďaleko od rozkvetu. Po roku 1765 bol vďaka úsiliu nového majiteľa Józefa Ossolińského obnovený, ale v roku 1783 ho zničil požiar. V poslednom desaťročí 18. storočia zostal malebnou ruinou, ktorú sa však Ksawery Krasicki, ďalší vynaliezavý majiteľ panstva Lesko, rozhodol revitalizovať. Úlohou rekonštrukcie poveril spriateleného básnika Wincentyho Pola, ktorý hrad premenil na štýlové sídlo s klasicistickými prvkami, do ktorého zakomponoval staršie prvky a ktoré zdobí výrazná bašta. Práce boli dokončené až v roku 1838, ale až o niekoľko desaťročí neskôr sa uskutočnili ďalšie práce na obnove rezidencie po zničení počas prvej svetovej vojny. Počas nasledujúcej vojny bol hrad opäť zničený a v 50. rokoch 20. storočia bol zrekonštruovaný, aby mohol slúžiť ako rekreačné stredisko, ktorému slúži dodnes.
Obklopuje ho veľký park, ktorý je dnes značne zarastený a v ktorom bol umiestnený veľkolepý amfiteáter.
Objekt sa nachádza pri zelenom chodníku zo Zagorza do Zwierzynia.