Jasiel

Jasiel je ďalšou už neexistujúcou lemkovskou obcou, ktorej územie sa nachádza na území prírodnej rezervácie "Pramene Jasiołka". Názov osady pochádza z názvu Jasiołka, ktorý je zasa odvodený od praslovanského koreňa jas-, jes- jasny, čistý, ktorý označoval horskú rieku s čistým dnom a čistou vodou.

Obec sa nachádzala v 16. storočí na Valašskom práve, na kráľovskom panstve, ktoré patrilo k sanskému starostovi. V 18. storočí tu bol postavený drevený kostol, najprv pravdepodobne menšia kaplnka, rozšírená v prvej polovici 19. storočia a v 30. rokoch 20. storočia. Celok bol zastrešený spoločnou strechou, zdobenou tromi cibuľovitými vežičkami - teda v type charakteristickom pre východné Lemkovsko, hoci pred babincom sa nachádzala výrazná kamenná veža - zvonica.

Obec utrpela v karpatských bojoch prvej svetovej vojny v zime 1914/15 a ešte ťažšie počas dukliansko-prešovskej operácie, o čom svedčia cintoríny v Kameni (z prvej svetovej vojny) a cintorín sovietskych vojakov pri pravoslávnom chráme v Jasieli. Najkrvavejšie boje sa však odohrali v marci 1946, keď na konvoj takmer stovky vojakov Poľskej ľudovej armády, ktorý sa sformoval v Jasieli, zaútočila prevaha Ukrajinskej povstaleckej armády. Väčšina poľských vojakov bola zajatá, mučená a zastrelená.

Prepadnutie nastraha v Jasieli sa ukázalo ako jedna z najväčších porážok v boji poľskej armády proti Ukrajinskej povstaleckej armáde. Bolo sfilmované a zahrnuté do deja slávneho románu J. Gerharda "Łuny w Bieszczadach" a zároveň sa stalo hlavnou osou slávneho filmu "Ogniomistrz Kaleń" s Wiesławom Gołasom. Pamiatke zavraždených vojakov bol venovaný špeciálny pamätník, ktorý bol odhalený v roku 1961 na základoch bývalých pohraničníkov. Druhý pamätník pripomína kurucov z Beskydskej domobrany.

Obec zanikla v roku 1946, keď boli jej obyvatelia deportovaní do Sovietskeho zväzu. Dnes o bývalej osade svedčí okrem spomínaných pamiatok aj pravoslávny kostol, cintorín, ruiny strážnej veže a niekoľko krížov pri ceste.