Komańcza

Komańcza sa nachádza na rozhraní pohoria Bieszczady a Nízkych Beskýd, v údolí rieky Oslavice a potoka Barbarka, ktorý sa v starých poľských časoch nazýval Kumaniecki Potok alebo rieka Komańcza. Od tohto potoka pochádza názov osady, ktorá sa pôvodne volala Krzemienna a bola založená v roku 1512 na základe valašského práva. Obývali ju najmä Lemkovia, už v 16. storočí mala svoj pravoslávny chrám, po ktorého zničení postavila rusínska komunita začiatkom 19. storočia nový chrám - jeho vernú kópiu, ktorú možno vidieť aj dnes.

V novembri 1918. Komańcza sa stala centrom takzvanej Komańczańskej republiky, ktorá združovala takmer 30 obcí pod zástavou ukrajinskej štátnej myšlienky a spojenia so Západoukrajinskou ľudovou republikou. Tento kvázi štát, na čele ktorého stál ako prezident Andrij Kyr z Komańczy, prežil až do januára 1919, keď ho rozbili jednotky poľskej armády.

V medzivojnovom období sa Komańcza začala rozvíjať ako letovisko. Bolo tu postavených niekoľko drevených penziónov, z ktorých dva sa zachovali dodnes - kláštor sestier Svätej rodiny z Nazaretu a bývalá horská ubytovňa PTTK. Obec, ktorá mala v roku 1939 1280 obyvateľov, bola po vojne vysídlená, hoci tu zostalo asi 270 ľudí, z toho 170 gréckokatolíkov. Dnes má asi 880 obyvateľov a je významným turistickým centrom.

Medzi najväčšie zaujímavosti obce patrí už spomínaný kláštor Svätej rodiny Nazaretskej, pravoslávny chrám (dnes pravoslávny), novší gréckokatolícky chrám a súkromné múzeum výšiviek a lemkovských krojov Darii a Stefana Boiwekovcov. Za návštevu stojí aj "Kuźnia łemkowską" (Lemkova kováčska dielňa) - galéria a kaviareň v jednom a drevený kostol svätého Jozefa postavený tesne po vojne.

Cez obec vedie červená Hlavná beskydská cesta, zelená cesta do Moszczaniec a žlto-čierna cyklotrasa "Śladami Dobrego Wojaka Szwejka".