Ustrzyki Dolne

Ustrzyki Dolne je mesto s približne 9100 obyvateľmi, sídlom  mestského úradu a centrum Bieszczadského okresu, jedného z najmenej osídlených v Poľsku. Nachádza sa v nadmorskej výške 480 m n. m., na rieke Strwiąż, ktorá sa vlieva do rieky Dnester, patriacej do povodia Čierneho mora.

Ustrzyki boli založené v roku 1509 ako vidiecka osada. Podľa miestnej tradície sa obec nachádzala na sútoku dvoch bezmenných potokov a obyvatelia ju nazývali staropoľsky Us, čo znamená "ústie", a Rzyk, čo znamená "rieka" - odtiaľ pochádza názov obce Ustrzyki, čo znamená "ústie rieky". Historické pramene uvádzajú, že zakladateľom osady bol Iwonia, ktorého potomkovia sa nazývali Ustrzycki. Jeden z nich, Klemens Ustrzycki, požiadal v roku 1727 o udelenie mestských práv Ustrzyk. Mesto sa však začalo intenzívne rozvíjať až v 19. storočí vďaka objavu a ťažbe ropných ložísk, ako aj vďaka železničnému spojeniu so Ľvovom a Przemyšľom.

Počas druhej svetovej vojny z mesta zmizla početná židovská komunita, ktorá tvorila polovicu obyvateľov mesta. V Ustrzykách sa zachovala synagóga, hoci prestavaná a nepripomínajúca synagógu (teraz je v nej knižnica), a židovský cintorín, ktorý je súčasťou jednej z turistických trás.

Po vojne sa mesto dočasne ocitlo v hraniciach Sovietskeho zväzu, až po podpísaní dohody 15. februára 1951 o úprave hraníc sa Ustrzyki Dolne a ďalšie mestá vrátili Poľsku. Dôsledkom tejto korekcie bolo presídlenie obyvateľov, známe ako operácia H-T, v dôsledku ktorej do regiónu Ustrzyki Dolne prišlo mnoho obyvateľov takzvanej Grzêdy Sokalskej.

V súčasnosti sa Ustrzyki vďaka najrozsiahlejšej lyžiarskej infraštruktúre v Podkarpatskom vojvodstve nazývajú zimným hlavným mestom Podkarpatska. Na území mesta a obce Ustrzyki Dolne sa nachádzajú dve lyžiarske stanice so sedačkovou lanovkou, niekoľko menších lyžiarskych vlekov a bežecké trate.