Krajinný park Slonných hôr

Park krajinný Słonských vrchov vznikol v roku 1992 a v súčasnosti má rozlohu 56 188 ha v obciach Lesko, Olszanica, Sanok, Tyrawa Wołoska a Ustrzyki Dolne. Park chráni pohoria typické pre Východné Karpaty: Słonne a Chwaniów, ktoré sa tiahnu od severozápadu na juhovýchod a sú pretkané sieťou riek a potokov patriacich do povodia Sanu, s výnimkou rieky Strwiąż, ktorá tečie zo svahov pohoria Berdu, odvádza svoje vody do Dnestra a patrí do povodia Čierneho mora.

Názov parku - rovnako ako pohorie, ktoré pokrýva - je odvodený od slaných prameňov, ktorých je tu veľa, najmä na vrchu Na Opalonym. Už v stredoveku sa z nich ťažila soľ, čo pripomína nielen názov Soľné hory, ale aj neďaleká Tyrawa Solna. Ďalším cenným zdrojom bola ropa, ktorá sa ťažila najmä v oblasti Ropienky, kde bolo ešte pred vojnou niekoľko desiatok šácht.

Územie parku je zo 73 % zalesnené, prevažne karpatskými bukovými lesmi, ale sú tu aj charakteristické plochy bývalej poľnohospodárskej pôdy, lúk a pasienkov, ktoré pripomínajú vysídlené a už neexistujúce dediny, ako aj staré, divoké ovocné stromy. V údoliach riek sa nachádzajú najmä prútové húštiny a príbrežné karpatské jelšiny. Celkovo bolo v parku zistených 900 druhov cievnatých rastlín, z toho až 68 horských druhov. Pri Serednici sa okrem iného vyskytujú stromové formy tisu a pri Bándróve poloha krovitej kosy - jelše. Geologickou zvláštnosťou sú výbežky karpatského flyšu, ktoré sa vyskytujú na rôznych miestach parku. Zvlášť cenné miesta sú chránené formou rezervácií, ktorých je v parku deväť.

Čo sa týka fauny, máme tu väčšinu veľkých cicavcov s medveďmi, vlkmi a rysmi na čele, výskyt vzácnych vtákov vrátane orlov skalných a hniezdia tu celosvetovo ohrozené korunáče.